Posledná aktualizácia 3.09.2008

 

Valenčíková je absolventkou sochárskeho ateliéru Prof. Juraja Bartusza na košickej Katedre výtvarných umení a intermédií Technickej univerzity. Výstava s názvom Komfortácie vychádza z realizácií, ktoré vznikli počas štúdií, ale hlavne prináša nové posuny v jej tvorivom programe.

    Valenčíková je zaujímavou sochárkou, ktorá spontánne nadväzuje na odkazy konceptuálneho, akčného a minimalistického umenia v rôznych rovinách. Je to jednak komunikácia s jazykom a témami európskeho umenia, ale aj zvláštna odozva na dielo výnimočnej sochárky Márie Bartuszovej. Blízkosť autorských výpovedí u oboch sochárok sa prejavuje hlavne v charaktere intímneho ponoru pri tvorení, efemérnosti krehkej plastiky zo sadrových odliatkov oblých škrupín a tendencii k organickým tvarom, ktoré majú asociatívne kvality: ovoidy, vajíčka, vizuálne znaky odkazujúce na časti ženského a mužského tela. Jej jedinečné postavenie je aj v tom, že tvorbou objektov a kamenných sôch , ako jedna z mála umelkýň na Slovensku, vstúpila do vyslovene mužského média – sochárstva.

    Prezentácia uvádza jej študentské projekty: PAS (Post Abort Syndrom) II, 2005, ktorý sa otvorene vyjadroval k nepríjemnej a problematickej téme zážitkov žien, ktoré potratili dieťa. Valenčíková sa venuje aj akciám a performanciám, ktoré sú na výstave zastúpené fotodokumentáciami. Úvod výstavy patrí akcii so ženskou tvárou, z ktorej je snímaná – strhávaná maska. V akcii Provokácia, kde ako aj v ostatných vystupuje autorka, sa s falošným odhaleným poprsím (čo je aj obľúbený motív zobrazenia „umeleckého“ ženského aktu) prechádzala po košickej pešej zóne. Fotograficky dokumentovanou je aj akcia s vlčiakmi, kedy sa kúpala vo vani s červenou tekutinou. Táto poloha je prezentovaná aj ďalšími videoakciami na DVD projekcii. Ústredným motívom výstavy je koncept vnútorných priestorov, ktorý
je v jej programe priebežne prítomný. Napr. V Osobnom priestore (2003), ktorý
má  na výstave remixovú podobu (Ochrana), objekt zaoberajúci sa priestorovým vymedzením vnútorného / vonkajšieho, valcovitý priestor, ktorého po obvode uzavreté vnútro odkazuje písmom voľne zreťazované myšlienky performerky.

    Valenčíkovej objekty sú zhmotnené predstavy o jej intímnom priestore, ktorými ponúka vstup divákovi do tejto krehkej a nekaždodennej situácie. Cez „chudoné a bezfarebné“ materiály ako priesvitná PVC fólia, vatelín, gáza, epoxid, silikón, drevo, kovový drôt, špagát, biela farba, ale aj zvuk, formuluje výtvarné a psychologické kvality, ktoré majú schopnosť vyžarovať a expresívne zapôsobiť na diváka. Vizuálne, ale aj významovo pôsobivým momentom na výstave sú najnovšie biele reliéfy Prenikania. Obrazové plochy tvorené vrstvenými drapériami – čipkou, krajkou, hačkovaným pásom, pančuchou, priesvitnou látkou, vatelínom v kombinácii s epoxidom a montážnou penou, do ktorých Amálka vkladá drobné predmety, ako napr. stavebnicvé kocky sú v prenesenom význame slova krajinami. Krajinami duše, ktoré prerazili na biely povrch sveta výstavy. Tu sú najviac čitateľné výtvarné odkazy na ženskú a mužskú sexualitu, plodnosť ako podstatu ženskej tvorivej sily a jej permanentnú prítomnosť v Amálkinom, ale aj v našom živote. Valenčíková neformuluje tieto hodnoty univerzalisticky, ale osobne, kde každému tvaru a materiálu pridáva vlastný odkaz.

Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy
Riaditeľka Mestskej galérie v Rimavskej Sobote

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

WebZdarma.cz